Prijatie choroby
Prijatie choroby
Mnoho rodinných ošetrovateľov odmieta prijať okolnosti týkajúce sa pacientovej schizofrénie. Snažia sa chorobu ignorovať tým, že odmietajú všetky veci, ktoré by im ju pripomínali, vrátane liečby a sociálnej podpory. Až keď sa stane katastrofa — úraz, náhly zmätok alebo zdravotná komplikácia a hospitalizácia — sú si zdráhavo ochotní priznať, že osoba, o ktorú sa starajú, je v zlom stave a potrebuje pomoc.
Ošetrovatelia, ktorí vedia prijať priebeh pacientovej choroby, sa naučia zápasiť s mnohými výzvami, ktoré prináša, vychutnať si čas, ktorý majú jeden pre druhého, a lepšie sa vysporiadať s budúcnosťou. Ako dosiahnuť takúto úroveň flexibility a adaptácie?
Množstvo ošetrovateľov pevne verí, že konštantne pozitívne myslenie im najviac pomôže predísť dopadom pacientovej choroby. Odmietajú prijať negatívne myšlienky, akoby ich mohli potenciálne zraniť. Ale pozitívnosť, ktorá nie je založená na realite, je sebaklamom. Zabráni vám a vášmu pacientovi vykonať kroky potrebné k tomu, aby ste mohli čeliť výzvam ošetrovateľstva. Výsledkom môže byť síce krátkodobý pocit šťastia, ale z dlhodobého hľadiska vedie k mnohým rizikám.
Podobne, niektorí ošetrovatelia veria, že vyjadrovanie negatívnych emócií ako je smútok alebo obavy môže pacientom ubližovať tým, že pocíta stres a pocit viny. Ale ak ste vždy príliš optimistickí, ošetrovaná osoba to často vníma tak, že vyjadrovanie smútku a obáv je zakázané. Vo výsledku sa tak cítia so svojimi pocitmi a chorobou ešte osamelejšie. Lepším prístupom je svoje negatívne pocity zdieľať s pacientom zdieľať a nadväzovať s ním tak cez súcit bližší vzťah.
Zúfalstvo je definované ako úplná absencia nádeje. To však nie je zvyčajným výsledkom prijatia. Ak dokážete prijať všetky dôsledky pacientovho stavu, ste schopní poskytovať tú najlepšiu starostlivosť. Rozhodujete sa na základe faktov. Pristupujete ku každodenným problémom s riešeniami, ktoré sú realistické. To nádej pre život tej najlepšej možnej kvality nezmenšuje – naopak, zvyšuje ju.
Život s prijatím skutočnosti, že vám blízky človek je chorý, neuberá, ale naopak pridáva, na intenzite radosti z času, ktorý spolu môžete stráviť. Vedomie pacientovej zraniteľnosti vám pomôže upriamiť vašu myseľ a zvýšiť hodnotu vášho spoločného času. Robiť to najlepšie, čo vieme, s dokorán otvorenými očami. Tak dlho, ako sa len bude dať. Potom budeme mať z pacienta samotného a aj zo všetkého, čo sme preňho urobili, radosť.