Správanie
Správanie
Všetky organizmy majú tendenciu byť v stave rovnováhy (homeostáza). Keď niečo ohrozujúce narušuje našu homeostázu, ľudský mozog vyšle všetky druhy poplachov a my sa dostaneme do stavu nabudenia (stav nabudenia sa vyznačuje zrýchleným tepom, potením, zmenami pozornosti a zmyslovým uvedomením – hľadáme konkrétne stopy, ľahko sa vyľakáme, atď.), A cítime strach alebo hnev, aby sme prežili (reakcia útok alebo útek). Vo väčšine prípadov sa zotavíme krátko po udalosti a vrátime sa do homeostázy.
Avšak po dlhom a/alebo opakovanom vystavení
traumatickej udalosti (Traumatické udalosti sa vyznačujú nebezpečenstvom, pretože zahŕňajú ohrozenie smrťou a/lebo vážne zranenie ) homeostatický stav nemusí byť
obnovený a organizmus zostáva v predĺženom stave
nabudenia (allostáza), hoci kríza dávno skončila.
V stave allostázy sú príznaky opätovného prežívania,
vyhýbanie sa a prílišné nabudenie dynamicky prepojené
v snahe o dosiahnutie stability vo fungovaní a nasledované
zmenou základnej homeostatickej hladiny.
(Wilson & Keane, 2004)
Image source: https://freesvg.org
Čo to znamená pre vás a vašich blízkych?
Napríklad pripomenutie traumatického stresora, akým je sledovanie spravodajského záznamu o prípade sexuálneho zneužívania, aktivuje spomienky na traumu (opätovné prežívanie), ktoré následne aktivujú fyziologickú reakciu boja alebo úteku, ako sú zmeny srdcového rytmu a afektu (prílišné nabudenie / zvýšený pocit ohrozenia). Nepríjemnosť týchto pocitov vedie k vedomému úsiliu nepremýšľať o traume alebo k používaniu iných stratégií zvládania, ako napríklad nadmerné užívanie alkoholu (vyhýbanie sa).
Osoba s posttraumatickou stresovou poruchou funguje v režime prežitia, je neustále v strehu, znepokojená spomienkami a fyzickými reakciami, ktoré nemôže ovládať. Máva problémy so spánkom, ľahko sa podráždi a často sa cíti lepšie, keď je izolovaná od sveta.