Veľkou starosťou pre opatrovateľa môže byť bezpečnosť človeka s autizmom.
V závislosti od závažnosti jeho stavu nemusí byť schopný rozoznať nebezpečenstvo alebo vedieť, ako sa vyhnúť zraneniu.
Obavy o bezpečnosť doma:
Skoro 50 % ľudí s autizmom sa zvykne túlať alebo utekať. Je to pre opatrovateľov veľký problém. Ďalšie ich obavy sa môžu týkať: popálenín, keď opatrovaní chytia niečo horúce alebo dajú ruku do otvoreného plameňa; porezania na ostrých objektoch a sklených pohároch či tanieroch; pádov zo schodov alebo okien na poschodí; sebapoškodzovania (búchanie hlavou, hryzenie).
Obavy o bezpečnosť mimo domova:
Bezpečnosť môže opatrovateľovi spôsobiť ťažkosti aj mimo domu. Ľudia s autizmom sú náchylnejší na úrazy a nehody. Môžu vojsť do premávky, prípadne sa utopiť – to sú najčastejšie nehody ľudí s autizmom. Taký človek nemusí vedieť, ako sa vyhnúť nebezpečenstvu v súvislosti s neznámymi ľuďmi alebo nebezpečnými sociálnymi situáciami. Opatrovatelia sa môžu báť o ľudí, ktorých milujú. Keď sa snažia opatrovaného udržať po celý čas v bezpečí a neustále naňho dohliadať, môže to vyústiť do toho, že budú trpieť poruchami spánku, stresom a úzkosťou. (Volkmar & Weisner, 2017)