Source: https://www.pexels.com/
Starostlivosť o osobou trpiacu demenciou môže byť veľmi naplňujúcou činnosťou, ale tiež aj náročnou, vyčerpávajúcou, osamelou a pohlcujúcou skúsenosťou. Tak ako sa menia potreby osôb trpiacich demenciou, objavujú sa aj rôzne emócie, s ktorými sa musia vysporiadať. Rodinní príslušníci a ošetrovatelia osôb s demenciou sa často stretávajú s pocitmi viny, smútku, straty a hnevu.
Hnev
Pocity frustrácie a hnevu sú prirodzené: hnev na pozíciu ošetrovateľa, hnev na tých, čo mi nepomáhajú, hnev na pacienta za jeho zložité správanie, a hnev na nefunkčné podporné služby.
Pocity zúfalstva, frustrácie, viny, únavy a nudy sú celkom normálne.
O svojich pocitoch je dôležité sa s niekým rozprávať, napr. so svojím doktorom.
Smútok a strata: Smútok je emočnou odpoveďou na stratu. Strata môže mať viacero podôb od ukončenia vzťahu, presťahovania sa, choroby, rozvodu alebo smrti. Ak niekto nám blízky začne trpieť demenciou, stratíme vzájomný vzťah s osobu, ktorú sme poznali. Ľudia, ktorí sa starajú o svojich životných partnerov môžu prežívať smútok zo straty budúcnosti, ktorú chceli spolu zdieľať. Smútok je veľmi špecifický pocit a ľudia ho prežívajú rôznymi spôsobmi. Ani plynutie času nemusí ovplyvniť jeho intenzitu.
Source: https://www.pexels.com
Vina
Bežne sa stretávame s pocitmi viny pri:
-spôsobe, ako sme sa správali k osobe trpiacej demenciou v minulosti,
-zahanbeniu za správanie pacienta,
-prasknutí nervov alebo odmietaní zodpovednosti za pacienta.
-umiestnení pacienta do nemocnice alebo domova sociálnych služieb za to, že sme si osobu trpiacu demenciou nenechali dlhšie doma,
-nesplnených sľuboch, ktoré sme dali v minulosti, ako napríklad “Vždy sa o teba budem vedieť postarať”