Ako afektívne poruchy (poruchy nálad) ovplyvňujú rodinu?

Lesson Progress

0% Complete

To, ako rodina reaguje na afektívnu poruchu jej člena záleží od:

veku človeka s poruchou
štádia poruchy
sily a rozsahu copingového (zvládacieho) mechanizmu rodiny
štádia životného cyklu rodiny (mladá rodina s malými deťmi vs. rodičia už v post-produktívnom veku)

Spôsoby ako depresia môže ovplyvniť chod rodiny:

Člen s depresiou sa stáva emocionálne krehkým: Ostatní členovia rodiny sa postupne učia ako udržiavať chod rodiny v „normále“. Kedykoľvek narazia na tému alebo aktivitu ktorá je pre člena z depresiou náročná až ťažko zvládnuteľná, uvedomia si to, rešpektujú situáciu a sústredia sa na urovnanie emocionálneho kontaktu.

Výmena rolí: Keď depresia dominuje v ľudských životoch, sociálne role sa (podľa potreby) môžu obrátiť. Dieťa sa stáva emocionálnou oporou pre rodiča s depresiou, partner sa môže stať rodičom, priateľstvá sa stanú jednostrannými. Tieto zmeny mávajú dlhodobý charakter. Členovia rodiny automatický strácajú pripravenosť voči novým situáciám a je pre nich náročnejšie zvládať bežné povinnosti v domácnosti, vzhľadom za zvýšené špecifické potreby jedinca s depresiou, ktoré v rodine dominujú. Celý chod rodiny sa prispôsobuje momentálnemu emocionálnemu rozpoloženiu jedinca, jeho rozhodnutiam a preferenciám. Jediná a najrýchlejšia cesta ako zvládať emócie, je prevziať za ne zodpovednosť (bez ohľadu na to, či by to znamenalo nezdravé alebo nelogické správanie).

Členovia rodiny môžu zažívať pocity smútku a viny: Keďže situácia je nová a nevedia ju kontrolovať, môžu sa cítiť trápne a vinný za to, že depresia iného člena rodiny má taký veľký vplyv na nich samotných a na chod rodiny.
Stigma súvisiaca s depresiou: Sociálna stigma zahŕňa predsudky, negatívne postoje a stereotypy súvisiace s duševným ochorením. Chorý nosí „nálepku depresie“ a je vnímaný cez akúsi „negatívnu optiku“. Stereotypy viažúce sa k depresii sú vnímané ako dominantné črty chorého a zatieňujú jeho osobitosť a unikátnosť. Bohužiaľ, takéto postoje sú v populácii celkom bežné. Stigma vedie k diskriminácii.Seba-stigmatizácia nastáva, keď chorý tieto negatívne postoje preberá a začína podľa nich vnímať sám seba. To má za následok znížené sebavedomie, pocity hanby a bezmocnosti.

Spirituálna kríza v rodine: Depresia vyvoláva veľa otázok spojených s vierou, Bohom či zmyslom života a môže viesť k duchovnej kríze v rodine.

Spôsoby ako bipolárna porucha môže ovplyvniť chod rodiny:

Stres: Ak sú zmeny nálady u postihnutého jedinca len mierne, rodina bude pociťovať stres ale časom sa na zmeny adaptuje. Ak sú však epizódy trvania nálad vážnejšie a náročnejšie, prejavy choroby môžu u chorého spôsobovať agresivitu alebo neschopnosť plniť si povinnosti v domácnosti.
Hnev: Členovia rodiny môžu pociťovať hnev keď vidia, že chorý svoju diagnózu zneužíva, simuluje alebo nimi manipuluje. Rovnako môžu pociťovať hnev voči zdravotníckym profesionálom, ktorým sa nedarí chorobu „úplne“ vyliečiť. Výlevy hnevu sú väčšinou namierené voči ostatným členom rodiny, priateľom alebo Bohu.
Vyčerpanie: Členovia domácnosti sa často cítia vyčerpaní, kvôli energetickej a časovej náročnosti ochorenia. Súrodenci môžu žiarliť kvôli pozornosti, ktorá je primárne namierená na chorého a na ich život a problémy nezostáva dostatok času ani priestoru. Celkové emocionálne zdravie rodiny je ohrozené, kvôli neustálemu stresu jeho členov.

Sociálna izolácia: Vo vážnych prípadoch bipolárnej poruchy sa stáva, že sa podporná sociálna sieť rodiny začne zmenšovať. Rodina sa hanbí za prejavy choroby u chorého, či už ide o zanedbávanie hygieny alebo agresívne správanie. Návštevy v rodine sa môžu cítiť trápne že nevedia ako reagovať či ako pomôcť. Či už má zmenšenie podporného okruhu na svedomí rodina alebo okolie, členovia stále potrebujú oporu. Veľkou pomocou sú podporné skupiny zložené z podobne zasiahnutých rodín.
Výmena rolí: Bez ohľadu na to, ktorý člen rodiny je chorý, role a vzťahy v rodine sa v reakcii na chorobu môžu meniť. Kvôli zvýšenej náročnosti starostlivosti o člena rodiny s bipolárnou poruchou zostáva málo času, peňazí a energie na trávenie individuálnych záujmov, aktivít alebo udržiavanie vzťahov mimo rodiny. Zvyšuje sa stres a napätie medzi manželmi, znásobuje sa súrodenecké súperenie , dynamika rodiny sa mení a adaptuje na potreby chorého jedinca. Širšia rodina musí byť o chorobe a jej dopadoch informovaná, aby jej očakávania boli realistické.

Mal by človek trpiaci afektívnou poruchou vyhľadať odbornú pomoc?

Neliečená depresia môže byť pre človeka nanajvýš vysiľujúca, zasahujúc do každej oblasti života. Navyše môže vážna depresia, ak sa jej nedostane okamžitej pozornosti, potenciálne viesť k samovražde.
Bipolárna afektívna porucha je chronický stav duševného zdravia a zvyčajne vyžaduje dlhodobý liečebný plán, vrátane užívania liekov, ako aj psychologickú liečbu a nastavenie celkového životného štýlu.
Rodina by mala posmeliť blízku osobu s poruchou nálady, aby vyhľadala liečbu.
Členovi rodiny je potrebné pomôcť pri užívaní liekov podľa lekárskeho predpisu. Nestačí predpokladať, že nedodržiava liečebný plán len preto, že sa necíti o 100% lepšie.
Môže trvať nejaký čas, kým sa nájde vhodný liek na afektívnu poruchu. Typ lieku aj dávkovanie môže byť mnohokrát prehodnotené, než sa nájde tá správna kombinácia.