Stigma

Stigma

Stigma je vlastnosť, správanie, alebo povesť, ktorá spôsobuje spoločenskú diskreditáciu. Stigma spôsobuje, že je daná osoba ostatnými mentálne zaradená medzi neželaných, odmietaných ľudí.

Stigma spojená s duševnou chorobou sa však netýka len pacienta! Asociácia so stigmatizovanou osobou stigmatizuje tiež jeho rodinu.

 

Vyhnutie sa stigmatizácii je tiež náročné pre ošetrovateľov osôb s príznakmi duševnej choroby.

Ošetrovatelia túto stigmu vnímajú a niekedy dokonca veria tomu, že si zaslúžia byť takto diskreditovaní z rozličných dôvodov. Reakcia ošetrovateľov na túto stigmu môže ovplyvniť tak starostlivosť, ktorú poskytujú svojmu rodinnému príslušníkovi, ako aj kvalitu ich vlastného života.

Asociačná stigma predstavuje stigmatizáciu spôsobenú len spojením alebo podobnosťou s osobou, ktorá je stigmatizovaná. Asociačná stigma môže byť vonkajšia, keď spoločnosť stigmatizuje rodinu duševne chorého človeka. Môže však byť tiež vnútorná, keď rodina duševne chorého človeka verí v toto nesprávne vnímanie duševnej choroby a očakáva, že bude stigmatizovaná.

Rodiny duševne chorého človeka sa často cítia stigmatizované pocitom, že duševné choroby sú genetické alebo dedičné. Vyplýva to z toho, že ošetrovatelia ani verejnosť nemajú dostatočnú znalosť duševných chorôb. Niektoré choroby síce môžu byť dedičné, ale medzi pokrvnými príbuznými sa môžu a nemusia prejaviť. Tento fakt spôsobuje neistotu a podnecuje strach ohľadom zdravia a vyvoláva obavy z potenciálnej duševnej choroby.

Asociačná stigma ovplyvňuje rodiny duševne chorých osôb!

Najznepokojujúcejším vedľajším produktom stigmy je to, že ošetrovatelia duševne chorých rodinných príslušníkov odkladajú vyhľadanie lekárskej starostlivosti kvôli strachu z označenia ako „rodiny s duševnou chorobou“.

Stigma môže spôsobiť veľkú psychologickú úzkosť u ošetrovateľov a osôb s duševnou chorobou. Úzkosť môže pochádzať z obáv o postavenie v spoločnosti alebo v rámci širšej rodiny a kruhu priateľov. Takáto psychologická úzkosť môže ovplyvniť duševné zdravie ošetrovateľa. 

K sociálnemu vylúčeniu môže dochádzať z iniciatívy ošetrovateľa alebo spoločnosti.

 

Strach zo stigmatizácie často privádza rodiny, v ktorých je prítomná duševná choroba, k izolovaniu sa od svojich spoločenských kruhov. Kým sa niektorí ľudia stiahnu z verejného života úplne, iní osobu trpiacu duševnou chorobou vylúčia zo spoločenských akcií ako sú svadby, oslavy a bohoslužby, a odmietajú sa o nich rozprávať na verejnosti. Táto izolácia okráda pacienta o možnosť uzdravenia sa z duševnej choroby skrze kontakt a podporu od rodiny a priateľov.