Rutiny:
Ak je to možné, je vhodné dodržiavať konzistentné rutiny. Môže to znížiť úzkosť a násilné prejavy človeka s MP a takisto zvýšiť jeho sebestačnosť. Vopred určený denný plán s aktivitami a činnosťami môže byť vysoko nápomocný. Ešte lepšie ak je zaznamenaný vizuálne, ale nie písomne (kvôli zníženej schopnosti čítať či porozumieť písanému slovu). Používajte hodiny alebo budík, aby človek s MP vedel, kedy je čas na ďalšiu aktivitu. Pozitívne posilnenie vo forme uznania po splnení úlohy pomôže danému človeku nasledovať rutinu bez väčších problémov. Možnosť vybrať si aktivitu pomáha vyhnúť sa stereotypu a tiež zvyšuje vnímanie kontroly nad tým čo sa bude diať cez deň.
Minimalizovanie problémového správania:
Identifikácia spúšťačov takéhoto správania vám pomôže odhadnúť/predpokladať správanie, ktoré bude nasledovať. Prispôsobenie okolia ho môžu znižovať, napríklad ľudia s MP majú problém so spracovávaním senzorických (zmyslových) stimulov a preto reagujú lepšie na tlmené svetlo a ticho (oproti ostrému svetlu a hluku). Preventívne stratégie zahrňujú určenie si špecifických aktivít na rozptýlenie postihnutého keď začne byť rozrušený. Opatrovníci môžu experimentovať a skúšať s rôznymi relaxačnými technikami ako meditácie, hlboké nádychy, ktoré môžu používať s daným človekom denne. Je tiež dôležité konzultovať rôzne techniky zvládania problémového správania so zdravotníckym personálom (psychológom, lekárom, psychiatrom). Lieky na redukciu problémového správania sú často až posledným krokom , a to v prípade ak v následku na takéto správania hrozí ohrozenie bezpečnosti postihnutého alebo jeho okolia. Nastavenie medikamentóznej liečby by malo byť v súlade s ostatnými technikami a behaviorálnym plánom a musí byť vždy pod supervíziou odborníka.
https://unsplash.com