Nápomocné stratégie pre zvládanie náročných situácii:
Nápomocné stratégie pre zvládanie náročných situácii:
- Používanie prístupu zameraného na človeka:
- Prístup zameraný na človeka znamená, že opatrovník berie do úvahy špecifické potreby a túžby daného človeka (v tomto prípade človeka s MP) pri vývine plánu (stratégie) starostlivosti o daného človeka. Význam tohto prístupu je posilniť zapojenie človeka s MP v rozhodovaní o tom čo sa bude diať v jeho živote. Tento prístup môže posilniť ľudské vzťahy, sociálnu interakciu, nezávislosť daného človeka a zvýšiť celkovú kvalitu jeho života. Na vývine takéhoto plánu prístupu, ktorý bude šitý na mieru potrebám, preferenciám a možnostiam daného človeka môžu opatrovníci spolupracovať so zdravotníckym personálom. Takýto plán (stratégia) by mal reflektovať priority človeka s MP a nastaviť realistické ciele jeho progresu, ktoré by mali byť merateľné. Plán by mal tiež zahŕňať doplňujúce informácie od opatrovníkov a iných členov rodiny. Rovnako, do úvahy by sa mali vziať externé možnosti a zdroje dostupné pre človeka s MP.
Rutiny:
Ak je to možné, je vhodné dodržiavať konzistentné rutiny. Môže to znížiť úzkosť a násilné prejavy človeka s MP a takisto zvýšiť jeho sebestačnosť. Vopred určený denný plán s aktivitami a činnosťami môže byť vysoko nápomocný. Ešte lepšie ak je zaznamenaný vizuálne, ale nie písomne (kvôli zníženej schopnosti čítať či porozumieť písanému slovu). Používajte hodiny alebo budík, aby človek s MP vedel, kedy je čas na ďalšiu aktivitu. Pozitívne posilnenie vo forme uznania po splnení úlohy pomôže danému človeku nasledovať rutinu bez väčších problémov. Možnosť vybrať si aktivitu pomáha vyhnúť sa stereotypu a tiež zvyšuje vnímanie kontroly nad tým čo sa bude diať cez deň.
Minimalizovanie problémového správania:
Identifikácia spúšťačov takéhoto správania vám pomôže odhadnúť/predpokladať správanie, ktoré bude nasledovať. Prispôsobenie okolia ho môžu znižovať, napríklad ľudia s MP majú problém so spracovávaním senzorických (zmyslových) stimulov a preto reagujú lepšie na tlmené svetlo a ticho (oproti ostrému svetlu a hluku). Preventívne stratégie zahrňujú určenie si špecifických aktivít na rozptýlenie postihnutého keď začne byť rozrušený. Opatrovníci môžu experimentovať a skúšať s rôznymi relaxačnými technikami ako meditácie, hlboké nádychy, ktoré môžu používať s daným človekom denne. Je tiež dôležité konzultovať rôzne techniky zvládania problémového správania so zdravotníckym personálom (psychológom, lekárom, psychiatrom). Lieky na redukciu problémového správania sú často až posledným krokom , a to v prípade ak v následku na takéto správania hrozí ohrozenie bezpečnosti postihnutého alebo jeho okolia. Nastavenie medikamentóznej liečby by malo byť v súlade s ostatnými technikami a behaviorálnym plánom a musí byť vždy pod supervíziou odborníka.
https://unsplash.com