Diagnózou mentálne postihnutie (MP) sa označuje široká škála zdravotných a osobnostných ťažkostí a správanie takéhoto človeka sa líši od jednotlivca k jednotlivcovi. Niektoré správania sa vyskytujú častejšie ako iné a sú nasledovné:
https://pixabay.com
Znížená schopnosť pochopiť spoločenské pravidlá a riadiť sa nimi môže spôsobiť, že dieťa s MP má problémy s konceptom striedania sa pri hre alebo so čakaním na autobus v rade.
Správanie niektorých ľudí s MP môže byť pre ostatných náročné. Môžu byť agresívni alebo násilní až tak, že zrania seba či iných, prípadne sa správať antisociálne – napríklad kradnúť. Takéto správanie môže spôsobiť veľa ťažkostí rodičom alebo opatrovateľom. Môže tiež narobiť značné problémy poskytovateľom služieb. (Inoue, 2019)
Podľa odborných štúdií môže mať náročné správanie 10 až 40% ľudí s MP. Deti s ťažkými mentálnymi poruchami, ADHD, autizmom, so zmyslovým postihnutím alebo s poruchami nálad sú naň náchylnejšie. Problém sa ešte môže navýšiť nižším stupňom podpory a prístupu k službám.
https://imgbin.com
O väčšinu ľudí s MP sa stará člen rodiny – zvyčajne rodič, niekedy však aj súrodenec – doma. Opatrovateliek z radov rodiny je viac ako opatrovateľov, aj keď to nie je pravidlo. V závislosti od potrebnej intenzity starostlivosti a od toho, či sú tu aj iné zdravotné ťažkosti (tiež známe ako komorbidity) to môže byť práca na plný úväzok, alebo takmer na plný úväzok.
Zdravie a blaho človeka, ktorého milujete:
Ľudia s MP môžu potrebovať viac zdravotníckej starostlivosti a opatrovania ako iné deti. Aby ste sa postarali napríklad o lieky alebo návštevy lekára, musíte plánovať a organizovať. Keď si opatrovateľ veci naplánuje vopred a má v nich systém, nebude zažívať toľko stresu. Keď človek má informácie, môže ho to posilniť – pýtať sa lekárov a hľadať informácie o stave vašich milovaných vám tiež pomôže naplánovať si opateru a poradiť si s každodennými starosťami. Dobré je robiť si podrobné záznamy a dokumentovať vývoj zdravotného stavu opatrovaného.
Bezpečnosť:
Opatrovatelia môžu mať obavy o bezpečnosť opatrovaného, najmä ak má sklon k náročnému správaniu. Navyše, ľudia s MP, zvlášť tí, ktorí bývajú v ústavoch alebo navštevujú stacionár, môžu byť zraniteľní voči násiliu a zneužívaniu zo strany druhých. Je dôležité, aby opatrovatelia vedeli o bezpečnostných postupoch ústavu. Treba tiež rozoznávať znaky násilia alebo zneužívania. Ak má človek s MP problém verbálne komunikovať, opatrovateľ by mal sledovať zmeny v jeho správaní, neznáme modriny alebo zranenia a ďalšie znaky ťažkostí (Stay Safe, 2019).
Sociálna inklúzia:
So správnou podporou môžu ľudia s MP žiť plný a šťastný život. Keď budete hľadať služby a organizácie, ktoré zabezpečujú športové, kultúrne či rekreačné aktivity pre ľudí s MP, môžete zlepšiť ich zapojenie do komunity a celkovo zlepšiť ich zdravie a blaho. Aktivitou pre celú rodinu môže byť napríklad zapojenie sa do špeciálnej olympiády. Okrem toho to opatrovateľovi dá možnosť stretnúť sa s kolegami, podeliť sa o skúsenosti a rozšíriť svoju podpornú sociálnu sieť. (Gannon & Nolan, 2004)
Starostlivosť o seba:
Je dôležité, aby sa opatrovateľ staral o svoje vlastné fyzické a mentálne zdravie. Treba, aby si doprial voľný čas, ktorý môže stráviť s rodinou či priateľmi, zašportovať si alebo relaxovať. Tak sa vyhne únave a vyhoreniu. Veľmi dôležité je tiež mať silnú podpornú sieť. Starostlivosť tak občas budete môcť delegovať na iného člena rodiny či priateľov, ktorým veríte. Výskum ukázal, že opatrovatelia so silnou sociálnou oporou sú zdravší, šťastnejší a odolnejší. Dobrý nápad je tiež hľadať informácie o dostupných podporných službách alebo o službách dočasnej úľavy. To je krátkodobá služba, ktorá rodine umožní dať si prestávku od každodenných povinností starostlivosti o milovaného človeka s postihnutím.
https://unsplash.com
Ak má človek s mentálnym postihnutím správnu podporu, nie je dôvod, aby bol vylúčený zo spoločnosti a nemohol sa na nej aktívne podieľať.
https://unsplash.com