Čo sa dá robiť?
Čo sa dá robiť?
- Nenúťte svojho blízkeho, aby hovoril o traumatickej udalosti.
- Namiesto toho, aby ste sa rozprávali, iba trávte čas so svojim blízkym.
- Ak chce milovaná osoba hovoriť o svojej skúsenosti, skúste počúvať bez očakávaní alebo hodnotenia – nie je potrebné poskytovať radu, je to akt počúvania, ktorý je užitočný; nehovorte jej, ako by sa mala cítiť
- Povzbuďte ich, aby sa pripojili k podpornej skupine s ľuďmi, ktorí majú podobné traumatické skúsenosti.
- Robte veci so svojím blízkym, ktoré nemajú nič spoločné s PTSD alebo traumou.
- Aby ste podporili dôveru, dajte blízkemu vedieť, že ste tu nastálo, aby sa cítili milovaní a podporovaní.
- Vytvorte rutinu a rozvrhy s úlohami, ktoré vytvárajú pocit stability a predvídateľnosti a zapojte blízkeho do rodinných aktivít a domácich prác.
- Minimalizujte stres doma. Neočakávajte, že váš blízky bude neustále aktívny alebo emocionálne prítomný. Je dôležité, aby mal priestor a čas na odpočinok a relaxáciu.
- Spúšťače traumy môžu blízkeho preniesť späť do minulosti – naučte sa, čo sú spúšťače a pokúste sa ich minimalizovať.
- Hovorte o spúšťačoch a spoločne vymyslite plán, ako s nimi fungovať.
- Keď príde výročie – nezabudnite, že toto obdobie uplynie a budte tu pre nich.
- Rozhodnite spoločne o tom, ako reagovať, keď majú nočnú moru, flashback alebo panickú ataku.
- Rozhodnite sa spoločne o tom, ako riešiť problémy so spánkom – napríklad, že celá rodina bude nasledovať určitú spánkovú rutinu. Spánková rutina je množstvo rôznych praktík a návykov, ktoré sú potrebné na dosiahnutie dobrej kvality spánku v noci a bdelosti počas celého dňa. Niektoré z osvedčených postupov vytvárajú rutinu pred spaním, vytvárajú príjemné prostredie na spánok, večer sa vyhýbajú jedlám a nápojom, ktoré narúšajú spánok, obmedzujú denný spánok na 30 minút, čo umožňuje dostatok denného svetla.
- Vo všeobecnosti dodržiavajte svoje sľuby – prejavte dôveryhodnosť a dôsledne dodržiavajte to, čo hovoríte.
- Ľudia s PTSD majú často pocit skrátenej budúcnosti – pomôžte im tým, že si vytvoríte spoločné plány a často o nich rozprávajte, aby blízky človek mohol znovu vnímať nejaký zmysel.
Ťažkosti s hnevom a násilné správanie sa ťažko riešia – pamätajte, že vaša bezpečnosť je na prvom mieste a ak je to potrebné, zavolajte na tiesňové číslo. Viac o hneve a násilnom správaní sa dočítate v sprievodcovi.
Starostlivosť o chorého člena rodiny môže spôsobiť emocionálne vyhorenie – starostlivosť o člena rodiny s PTSD môže dokonca viesť k sekundárnej traumatizácii a vlastnej posttraumatickej stresovej poruche.
Mali by ste sa vzdelávať o PTSD – čím viac o nej viete, tým ľahšie budete schopní pomáhať svojim blízkym a udržiavať veci v perspektíve.
Aj keď to býva veľmi ťažké, snažte sa tieto príznaky nebrať osobne. Častejšie ako oni sami je to skôr porucha, ktorá ich núti správať sa tak, ako sa správajú.
Vzľadom na vyššie spomenuté, je veľmi dôležité, aby ste nenechali postraumatickú stresovú poruchu člena rodiny,aby dominovala vášmu životu a vy ste pritom ignorovali vlastné potreby, takže sa snažte postarať aj o seba.
Image source: personal