Čo sa dá robiť s rodinami
Čo sa dá robiť s rodinami
Strata komunikačných schopností je veľmi frustrujúca. Je to jeden z najväčších problémov, ktorým čelia ľudia s demenciou, ich rodiny a opatrovatelia. Ako choroba postupuje, človek s demenciou zažíva rastúcu stratu schopnosti komunikovať. Je preňho čoraz ťažšie jasne sa vyjadriť a rozumieť tomu, čo hovoria iní.
Tipy na komunikáciu s ľuďmi s demenciou:
Tipy na komunikáciu s ľuďmi s demenciou:
Neustále opakované správanie môže byť pre opatrujúcu rodinu nepríjemné. Keď však pacient napríklad stále chodí sem a tam, nijako mu to neubližuje, ani to neohrozuje jeho či rodinu.
Keď takéto správanie trvá neustále, opatrovateľ by mal pacienta brať na prechádzky. Pokiaľ možno popoludní a na miesta, kde nie je veľká premávka.
Ak sa pacient opakovane pýta na tú istú vec, netreba sa hnevať alebo hádať s ním. Odpovedzte mu a majte na pamäti, že je to to najpremyslenejšie, čo starší človek s demenciou zvládol.
Ak človeku s demenciou poviete, napríklad, „Už som ti na to odpovedal dvadsaťkrát“ alebo naňho začnete kričať, len to zvýši jeho neistotu.
Rodina by mala nechať človeka s demenciou, aby sa pýtal, odpovedať mu jasne, presne, pomaly a zrozumiteľne a požiadať ho, aby zopakoval, čo ste mu povedali.
Ak sa opakované otázky týkajú času („Koľko je hodín?“), rodina, ktorá sa oňho stará by sa mala spojiť odpoveď s nejakou činnosťou („Je čas na obed“, „čas večere“, „čas na kúpeľ“ a podobne). Činnosť stále môže fungovať ako časová referencia, aj keď číselná hodnota hodín už stratila zmysel.