Schizofrénia je jednou z psychotických porúch. Psychotické poruchy sú duševné poruchy charakteristické problémami s rozlišovaním medzi tým čo je a čo nie je reálne.
Človek môže mať rôzne vnemy, pocity alebo myšlienky, ktoré skresľujú jeho pohľad na to, čo sa deje okolo neho alebo v ňom. To môže spôsobiť problémy v regulácii emócií, vo vzťahoch s druhými ľuďmi a v bežnom fungovaní.
* Psychotické poruchy: Existuje viacero psychotických porúch, každá so špecifickou kombináciou symptómov. Napríklad paranoidnú psychózu charakterizuje prítomnosť pocitov prenasledovania. Schizoafektívna porucha (typ psychózy), má okrem pozitívnych a negatívnych symptómov ako prejav aj výraznejšie zmeny nálady. Akútna psychotická porucha môže mať akúkoľvek kombináciu symptómov, ktoré však trvajú relatívne krátko, zvyčajne jeden mesiac, atď.
Faktory, ktoré hrajú úlohu pri výskyte schizofrénie
– prítomosť určitých génov,
– Traumatický zážitok, najmä v najskoršom období života,
– a poškodenie mozgu v ktoromkoľvek období života.
Zrejme ju zapríčiňuje vzájomné pôsobenie rozličných biologických, psychologických a sociálnych faktorov. To spôsobuje narušenie fungovania neurotransmiterov**.
* * Neurotransmiteri: Neurotransmiteryz sú látky, ktoré prenášajú signály v mozgu. Jeden z nich, dopamín, hrá u pacientov so schizofréniou dôležitú úlohu.
Schizofrénia sa môže vyvinúť náhle alebo postupne.
Najčastejšie sa objavuje vo veku medzi 15. až 25. rokom života. Vyskytuje sa približne v 1% populácie na celom svete.
Medzi rizikové faktory patria: nižší socioekonomický status,
nižšie vzdelanie, schizofrénia v rodinnej histórii, stresové
situácie ako napr. strata blízkej osoby, násilie v rodine alebo
v prostredí, v ktorom človek žije.
Konzumácia psychoaktívnych látok môže tiež vyvolať
psychotickú epizódu.
Najúčinnejšie bývajú liečby, ktoré zahŕňajú ako biologické,
tak aj psychosociálne metódy.
vyvinúť náhle alebo postupne: Človek začne meniť svoje správanie, ktoré sa stane zvláštne až bizarné, začne sa izolovať, nedokáže vykonávať každodenné alebo pracovné povinnosti, niekedy začne rozprávať zvláštnym spôsobom alebo hovoriť zvláštne veci. Okolie si zvyčajne všimne, že sa s týmto človekom deje niečo nezvyčajné. Takýto stav, pred nástupom pozitívnych symptómov, môže trvať dosť dlho.
Biologické: Biologická metóda najčajstejšie zahŕňa medikamentóznu liečbu antipsychotikami, ktoré sa zvyčajne užívajú dlhodobo. Je možné ich užívať vo forme tabletiek, alebo ako depotné preparáty, tj. dlhšie pôsobiace antipsychotiká, ktoré sa podávajú raz za dva týždne, raz za mesiac alebo dokonca raz za tri mesiace. Lieky zvyčajne pôsobia na pozitívne príznatky a sú pomerne neúčinné voči tým negatívnym. Navyše, antipsychotiká môžu mať vážne vedľajšie účinky, ako sú nedobrovoľné pohyby, sedácia a prírastok na váhe. Tie bývajú niekedy dôvodom, prečo ich pacienti odmietajú užívať. Ďalšou možnosťou je elektrokonvulzívna terapia, ktorá sa v súčasnosti volí len v ojedinelých prípadoch, ktoré sú veľmi vážne a pri ktorých nezaberá zvyčajná liečba.
psychosociálne metódy: Výsledky sú lepšie, keď sa medikamentózna liečba skombinuje so sociálnou podporou v rámci psychosociálnej skupinovej liečby, vrátane tréningu sociálnych zručností, rodinnej terapie, individuálnej terapie, pracovnej rehabilitácie a svojpomocných skupín.